Pojmy spojené s politikou
TROJDELENIE
MOCI
POLITICKÉ
IDEOLÓGIE
Ľavica
a pravica
Keď človek prekročí hranicu 18 rokov, zvyčajne čím ďalej, tým častejšie počúva o akejsi občianskej povinnosti, ktorú má voči štátu. Hoci je toto slovné spojenie asociované s rôznymi aktami, mnohokrát sa spája s právom voliť. Na to, aby si mohol či mohla voliť, je však potrebné porozumieť niekoľkým pojmom, ktoré rozhodujú o tvojej voľbe.
Politický systém na Slovensku
Slovenská republika je parlamentná republika – v našej sústave štátnych orgánov sa uplatňuje parlamentný systém. Takáto forma vlády je založená na dominancii zákonodarnej moci, ktorej je podriadená výkonná zložka moci. Viac sa o tomto delení mocí dočítaš trochu nižšie.
Naším politickým zriadením je demokracia. Tá chráni dodržiavanie tvojich práv a slobôd, umožňuje ti priamo či nepriamo podieľať sa na chode štátu a zahŕňa tiež to, že ťa štát informuje o všetkom dôležitom. Demokracia vychádza z dvoch princípov – uznáva slobodu a rovnosť občanov a podriadenie sa menšiny väčšine.
Priama demokracia je založená na priamej účasti občanov na rozhodovaní o verejných veciach. Spočíva v tom, že ty ako občas máš možnosť priamo a bezprostredne reagovať na situáciu a uskutočňovať rozhodnutia. To je však v dnešnej dobe prakticky nemožné, preto existuje len ako doplnok nepriamej demokracie, napríklad ako referendum, o ktorom sa viac dočítaš na podstránke venovanej aktívnej participácii.
Pri nepriamej demokracii občania sami nerozhodujú o konkrétnych otázkach, ale volia spomedzi seba menší počet zástupcov, ktorí majú mandát v ich mene rozhodovať. Nevyhnutnou súčasťou nepriamej demokracie sú teda voľby, v ktorých ako občania volíme členov parlamentu, samosprávy a ďalších, ktorí za nás budú ďalej rozhodovať.
Jedným z najdôležitejších článkov v našom politickom systéme je parlament. Ten má v závislosti od konkrétneho štátu rôzne názvy, pričom u nás ide o Národnú radu Slovenskej republiky (NR SR). V iných krajinách sa využíva aj označenie snem či kongres. Po parlamentných voľbách sa tvorí koalícia a opozícia. Koalícia sa skladá z politických strán, ktoré medzi sebou uzatvorili spojenectvá. Tie majú v parlamente väčšinové zastúpenie, a teda aj vedúce postavenie. Opozíciu tvoria zvyšné strany, ktorým sa síce podarilo získať dostatok hlasov, aby boli v parlamente, ale nestali sa súčasťou koalície.
Koaličné strany si medzi sebou delia ministerstvá. Z niektorých poslancov sa stávajú ministri a tí potom, spoločne s predsedom, tvoria Vládu Slovenskej republiky. V súčasnosti máme 14 ministerstiev, o ktorých sa viac dozvieš napríklad na stránke slovensko.sk.
Na stránke Úradu vlády SR sa dozvieš všetky základné informácie o Slovensku a tiež mená jednotlivých členov vlády spolu s odkazmi na ďalšie dôležité stránky.
Pokiaľ sa chceš o tejto téme dozvedieť viac, vypočuj si náš podcast s pedagogičkou, sociologičkou a politologičkou Ivetou Radičovou. Vysvetlí ti, ako funguje demokracia, prečo sú voľby tak potrebné a dôležité, aj ako funguje volebný systém na Slovensku.
Trojdelenie moci
Zjednodušene, štát robí tri hlavné činnosti:
- stanovuje určité pravidlá správania, podľa ktorých sa musí každý občan riadiť, a teda schvaľuje a prijíma zákony, ktoré musíš dodržiavať – toto nazývame zákonodarná moc, ktorú vykonáva Národná rada Slovenskej republiky (parlament);
- vytvára tieto zákony, vydáva rôzne nariadenia a tak celkovo sa stará o fungovanie štátu, jeho hospodárenie a mnoho ďalšieho – ide o výkonnú moc a vykonávajú ju prezident, vláda a jednotlivé ministerstvá;
- kontroluje dodržiavanie zákonov, ktoré vytvoril a schválil, a trestá tých, ktorí ich porušujú – to má na starosti súdna moc, ktorú vykonávajú súdy.
Takéto rozdelenie moci v štáte slúži na to, aby nedochádzalo k zneužitiu žiadnej z mocí. Všetky sú navzájom oddelené, samostatné, nezávislé a nezodpovedné. Podstatou deľby moci je zabezpečenie rovnováhy všetkých troch mocí – iba vtedy, keď žiadna z mocí nemá dominantné postavenie, sa môžu účinne vzájomne kontrolovať.
To znamená, že napríklad prezident ako predstaviteľ výkonnej moci nemôže byť volený parlamentom, teda zákonodarnou mocou. Rovnako poslanec parlamentu ako držiteľ zákonodarnej moci nemôže byť zároveň aj sudcom a trestať nedodržiavanie týchto zákonov.
Trojdelenie moci sa označuje ako horizontálna deľba moci. Existuje aj vertikálna deľba moci, hovoríme o rozdelení moci medzi jednotlivé orgány štátnej správy a orgány miestnej samosprávy.
Súčasné politické ideológie
Politické ideológie charakterizujú idei a názory, ktoré sú typické pre jednanie ľudí patriacich k tejto ideológii. Ide teda o zostavu názorov, ideí a postojov, ktoré zastáva určité skupina ľudí. Vyjadrujú hodnoty týchto ľudí – čo je pre nich dôležité, aké majú priority, aké sú ich zásady.
Liberalizmus
Ide o politicko-ekonomickú doktrínu, ktorá v podstate vyplýva z vôle obmedziť štát pre dobro rastu individuálnej slobody, individuálnych práv, rovnosti pred zákonom, ochrany súkromného vlastníctva a voľného obchodu. Pri liberalizme je na zaručenie obhajovaných usmernení potrebný minimálny zásah štátu. Trh je v ponímaní liberálov považovaný za veľkého poskytovateľa a regulátora spoločnosti.
KONZERVATIVIZMUS
Konzervativizmus obhajuje udržiavanie tradičných spoločenských hodnôt, akými sú rodina, miestna komunita a náboženstvo, vrátane ich morálky, tradícií a konvencií. Konzervativizmus kladie dôraz na kontinuitu a stabilitu inštitúcií, stavia sa proti akémukoľvek druhu revolučných hnutí a progresívnej politiky.
DEMOKRATICKÝ SOCIALIZMUS
Demokratický socializmus je ideológia, ktorá uznáva sociálne nerovnosti kapitalizmu a odmieta totalitnú povahu komunizmu. Táto ideológia je implementovaná prostredníctvom politického, kultúrneho a ekonomického systému, kde existuje iniciatíva voľného trhu s istou reguláciou. Táto regulácia sa uskutočňuje najmä prostredníctvom daní, ktoré sa prerozdeľujú v prospech obyvateľstva, pričom sa investuje do vzdelávania, zdravotníctva a infraštruktúry.
KOMUNIZMUS
Komunizmus je ekonomický systém, kde skupina vlastní výrobné faktory. Výrobnými faktormi sú práca, podnikanie, kapitálové statky a prírodné zdroje. Hoci vláda legálne nevlastní pracovnú silu, centrálne plánovanie hovorí ľuďom, kde by mali pracovať. Teóriu komunizmu vytvoril nemecký filozof Karl Marx. Podľa jeho názoru by kapitalistickí vlastníci už nepreberali všetky zisky. Namiesto toho by výťažok pripadol robotníkom.
KAPITALIZMUS
Kapitalizmus sa často považuje za ekonomický systém, v ktorom súkromní aktéri vlastnia a kontrolujú majetok v súlade so svojimi záujmami, požadujú a ponúkajú voľne stanovené ceny na trhoch spôsobom, ktorý môže slúžiť najlepším záujmom spoločnosti. Podstatnou črtou kapitalizmu je motív dosahovať zisk.
ANARCHIZMUS
Anarchizmus je proces, pri ktorom sa autorita a nadvláda nahrádzajú nehierarchickými horizontálnymi štruktúrami s dobrovoľnými združeniami medzi ľudskými bytosťami. Ide o formu spoločenskej organizácie so súborom kľúčových princípov, akými sú sebaorganizácia, dobrovoľné združovanie, sloboda, autonómia, solidarita, priama demokracia, rovnostárstvo a vzájomná pomoc.
Ľavica a pravica
Ak sa aspoň trošku zaujímaš o politiku, tieto dva pojmy určite poznáš. Ak si však lámeš hlavu nad tým, čo vlastne znamenajú, vysvetlí ti to napríklad anglické video Political Spectrums Explained alebo české video Pravice X levice. Medzi týmito dvoma pojmami je totiž viacero rozdielov, avšak v priebehu času sa obe ideológie vyvíjajú a dnes už nie je tak jednoduché ich jednoznačne charakterizovať.
Ak sa chceš o tejto téme dozvedieť ešte viac, môžeš počúvať napríklad podcast Verejne o politike. Existuje aj viacero diskusných relácií o politických témach, napríklad Braňo Závodský Naživo či Rozhovory ZKH.
Rovnako ti odporúčame venovať pár minúť aj AdultLife podcastu s politológom Michalom Vašečkom. Prezradí ti dôvod, pre ktorý by sa mal každý zapájať do spoločenského diania, napríklad aj účasťou na komunálnych voľbách.
Nezabudni nás sledovať na svojej obľúbenej podcastovej platforme:
